Čosi ako internet fungovalo už v roku 1969. Bola to sieť štyroch amerických univerzít. Myšlienka sa páčila vojakom, ktorí v čase studenej vojny chceli systém na komunikáciu medzi ministerstvami a vedeckými pracovníkmi bez centrálneho bodu. Ak by nepriateľ zničil jednu časť, druhá by bez problémov fungovala ďalej. Myšlienka celosvetovej siete driemala a čakala na Timothyho Bernersa-Leeho.
Čakala zhruba dvadsať rokov. Tim Berners-Lee v Európskom centre pre jadrový výskum (CERN) v polovici osemdesiatych rokov skúmal problém sprístupňovania vedeckých údajov. Výskumníci produkovali veľké množstvo informácií – štúdie, komentáre, diskusné dokumenty, výsledky pozorovaní, surové dáta. Informácie boli rozptýlené v rôznych formátoch v stovkách rôznych zariadení od rozličných výrobcov. Umiestnenie dokumentov či prepojenia zariadení sa menili tak, ako sa menili projekty a výskumníci. Práca výskumníkov pri hľadaní a zdieľaní dát bola byrokratická, zdĺhavá a neviedla vždy k cieľu.
T. Berners-Lee sa zaoberal výskumom hypertextu, teda informačného systému, ktorý v rámci textu uvádza odkazy na ďalšie zdroje informácií. Ak sú tieto informácie na rôznych počítačoch, systém musí riešiť otázku siete. Preto Tim opakovane navrhoval odborníkom v oboch oblastiach, aby sa zaoberali nápadom spojiť systém hypertextu s internetom. Keď sa však tejto myšlienky nikto nechcel ujať, rozhodol sa ju spracovať sám. A vymyslel World Wide Web. Dejiny www trvajú štyridsať rokov. Až www urobil z internetu naozaj užitočnú vec.
