Obsah najvýznamnejšieho skleníkového plynu – oxidu uhličitého – v atmosfére Zeme sa od roku 1 800 zvýšil z 280 na 390 milióntin. Kvalifikované odhady sa zhodujú na jeho ďalšom náraste, líšia sa len rozsahom. Predpokladajú 530 až 970 milióntin do konca 21. storočia, čo bude znamenať oteplenie o niekoľko stupňov Celzia. Existuje nádej, že časť uhlíka z ovzdušia stiahne vegetácia fotosyntézou a premení ho na uhľovodíky a iné organické zlúčeniny. Viac vzdušného oxidu uhličitého naozaj zvyšuje rozsah fotosyntézy a rastu, v prípade väčšiny rastlín až o vyše tretinu. Lenže tento efekt následne – počas dní až rokov – klesá, rastliny sa na oxid uhličitý aklimatizujú.
Väčšina vedcov to spájala so zmenami ich dusíkovej bilancie. Dusík je pre rastliny kľúčová živina. Získavajú ho najmä z pôdy v podobe nitrátov a amoniaku. Jeho pohlcovanie a kroky, ktorými sa viaže do organických dusíkových zlúčenín v rastlinných tkanivách, majú rozhodujúci vplyv na rast. Dusík sa do organických zlúčenín viaže najprv v cytoplazme rastlinných buniek, neskôr v ich organelách, chloroplastoch alebo plastidoch.
