Za prostriedok na oslobodenie od bolesti a zármutku považuje jogu Bhagavadgíta, pravdepodobne najslávnejšia písomnosť dávnovekej indickej literatúry. Je teda jednou z ideálnych možností na uvoľnenie špecifickým pohybom a koncentrovaným relaxom duše aj tela. Aj pre človeka strápeného neúspechom či s nadmerným úspechom v spojení s psychickým aj fyzickým stresom.
Termín joga má pôvod v sanskrte, v jednom z najstarších jazykov sveta, bohatom na výraznú symboliku. Slovný koreň „judž“ znamená spojiť, spriahnuť, zjednotiť. V pravom zmysle slova by mala joga znamenať úplné splynutie ducha s telom, súlad bez odlíšenia. Veľa ľudí ju však považuje najmä za systém telesných cvičení, ktoré si vyžadujú ohybnosť, silu a schopnosť udržať si rovnováhu. Ďalší vedia, že zahŕňa aj hlboké dýchanie, fyzickú i psychickú relaxáciu a meditáciu, ale to im zvyčajne stačí. Mnohí sa začnú zaoberať jogou, lebo túžia po lepšom zdraví či schopnosti ľahšie sa uvoľniť a zhodiť zo seba všetky starosti. Ale zároveň hľadajú novú cestu, východiská z nezvyčajných a neľahkých situácií, netradičné riešenia fyzických aj psychických problémov. Po získaní lepšej fyzickej zdatnosti a schopnosti ovládania mysle niektorí cvičenci prijímajú rozsiahle vetvenia jogy, ktorá sa stáva ich vnútornou vedou, filozofiou či náboženstvom. Sú aj takí, ktorým je joga iba krátkodobým výstrelkom a po čase sa stáva bremenom.
