Nevyzerá to, že by film končil svoju éru. Šesťdesiaty tretí Medzinárodný festival v Cannes síce prezentoval celý rad epochálne smutných filmov, ale zároveň ukázal, že aj o takéto snímky je záujem. Aspoň v alternatívnej a festivalovej distribúcii. Hoci aj hlavnú cenu získal film o smrti, respektíve o tom, čo je za ňou.
Film britského veterána Kena Loacha Route Irish, ktorý pripomína oscarovú snímku Smrť čaká všade od Kathryn Bigelowovej, bol do hlavného súťažného programu prijatý na poslednú chvíľu. K. Loach vo filme hovorí o súkromných organizáciách, ktoré majú vo vojne v Iraku svoje záujmy. Rozhodne ide zatiaľ o najkomerčnejší Loachov film. Záujem obchodníkov vzbudil aj ďalší britský súťažný film – Ďalší rok v réžii Mika Leigha a snímka jeho kolegu Stephena Frearsa Tamara Drewe, premiérovaná takisto v Cannes. Obchodný úspech mala aj snímka mexického režiséra Alejandra Gonzálesa Iñárritu Biutiful, ktorý sa prezentoval v hlavnej súťažnej sekcii a patril k vôbec najlepším filmom tohtoročného festivalu, ale svojou depresívnosťou pripomínal skôr „festivalové filmy“. Ďalší rok bol jeden z mála filmov, v ktorom vystupuje slnečný, optimistický manželský pár, ktorý sa ani nerozvádza, ani neberie drogy.