Májové voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky rozčerili pomerne pokojné vody u západných susedov Slovákov. Bilancia hlasovania bola tvrdá. Dva najsilnejšie politické subjekty (ODS a ČSSD) utrpeli straty a dve bývalé parlamentné strany (KDU-ČSL a Zelení) sa do dolnej komory Parlamentu ČR neprebojovali. Namiesto nich sa tam ocitli dve nové zoskupenia: TOP 09 a Veci verejné.
V poslaneckých laviciach sa objaví 114 nových tvárí. Len 86 zákonodarcov obhájilo svoj mandát, hoci sa ich o to pokúšalo 145. Dvestočlennému poslaneckému zboru dodá pôvab 44 žien, o trinásť viac ako po minulých voľbách v roku 2006. Len s účasťou na hlasovaní to nedopadlo najlepšie. So 62,2 percenta bola druhá najhoršia v dejinách samostatnej Českej republiky. Celková apatia odrazila prehlbujúci sa nezáujem o verejné veci a vari aj stratu viery v schopnosť politikov vážnejšie ovplyvňovať dianie doma a vo svete. Najmä rozdivočenú ekonomiku. Ako mrazivú a katastrofickú reality šou sledovali voliči počas májových týždňov stroskotanie Grécka a otvorenie Pandorinej skrinky následkov platobnej neschopnosti štátnej pokladnice v Aténach. Český elektorát hľadal počas predvolebného obdobia poučenie z gréckej tragédie, ktorá strhla pozlátku z namáhavo pestovaného ideálu spoločnej európskej meny i ekonomiky. Kým predmájové a predaprílové interpretácie globálnej finančnej krízy mohli nahrávať českým sociálnym demokratom démonizujúcim arogantnú svetovú finančnícku smotánku, aténska dráma udrela univerzálnym odkazom, že nemožno žiť donekonečna nad pomery.
