Nastala paradoxná situácia. Je oveľa viac tých, ktorí predávajú, ako tých, ktorí vyrábajú. Na príčine je veľkovýroba, automatizácia a všeličo iné. Lenže stroje nevedia opraviť topánky ani zaplátať dieru na nohaviciach. Stroj nevyrobí skriňu na mieru a nevyková ozdobnú mrežu. Ani dnes nie je remeslo iba nostalgia, ale potrebná činnosť. A pretože remeselníci dávajú veciam dušu, zdalo by sa, že sa im bude dariť.
Díler s kufríkom zarobí viac ako majster s dlátom. Tak sa stalo, že na trhu práce chýbajú najmä remeselníci. Firmy sa sťažujú na nedostatok kvalifikovaných robotníkov. Prieskumy platov charakterizuje dlhodobý trend – čím vyššie vzdelanie, tým vyšší príjem. Platí to najmä pri pohľade na rozdiel medzi zárobkami vysokoškolákov a stredoškolákov. Maturanti zarábajú zhruba o tretinu menej ako ľudia s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa. Medzi stredoškolákmi a pracovníkmi bez maturity je rozdiel menej výrazný. V administratíve zarábajú maturanti len zhruba o päť percent viac ako kvalifikovaní robotníci bez strednej školy, najčastejšie remeselníci.
Na prvý pohľad by sa zdalo, že ide o „diskrimináciu“ vzdelaných, pritom v nevýhode sú skôr vyučení. Za takmer rovnaký plat, ako majú ľudia v administratíve, pracujú zvyčajne v horších podmienkach a často musia využívať oveľa viac invencie aj námahy ako ľudia v kancelárii.
