Nie každý trávi dovolenku pri mori. V lete „na malte“ si časť Slovákov zlepšuje bývanie, vymieňa strechu, okná, zárubne a dvere alebo maľuje byt. Potvrdzuje to aj zvýšený záujem ľudí o úvery na rekonštrukciu toho, čo už skutočne vymeniť treba i toho, čo úpravami nadobudne inú kvalitu. Slovensko v tom má bohatú tradíciu.
Staršie generácie sa za reálneho socializmu po rokoch trpezlivého čakania dostali k panelákovému bývaniu a hneď si vysúkali rukávy, aby príbytok dotvorili podľa svojich predstáv a vtedajších nárokov. Od tapiet a obracania zárubní cez bezpečnostné dvere, murované jadrá až po plastové okná. Raný kapitalizmus je o inej kvalite. Hitom sú podľa architekta Erika Stupku rohové vane či hydromasážne sprchovacie kúty, aj keď najmä v starších kúpeľniach je problém, ako ich tam vtesnať, a tak sa posúvajú priečky. V rodinných domoch sa nanovo rieši celý obytný priestor, žiadané sú veľké obývačky s kuchynským a jedálenským kútom, v starších domoch sa oživujú podkrovia.
Ľudia sú náročnejší, majú individuálne predstavy, solventnejší sa nerozpakujú investovať päť-, desaťtisíc i viac eur aj v novostavbe, pretože majú iný názor na farebné riešenie kúpeľne, podlahové materiály i dispozičné riešenia než predchádzajúci majiteľ. Výraznú časť úprav si navrhuje majiteľ sám, prípadne s pomocou dodávateľa. Architekti prídu k slovu najmä pri historických budovách či interiéroch. Riešenie kuchýň prichádza čoraz častejšie z kuchynských štúdií.
