Skombinovanie chemicky syntetizovanej kópie bakteriálnej DNA s bakteriálnou bunkou vyvolalo úvahy o etických, bezpečnostných a verejno-politických dôsledkoch. Vypustili vedci džina z flaše?
Včasopise Science spoločenské súvislosti „umelého života“ zhrnuli Mildred Choová a David Relman z prestížnej Stanfordovej univerzity v Stanforde (Kalifornia, USA). Takmer paralelne s článkom vyšiel aj pôvodný príspevok tímu Johna Craiga Ventera, ktorý vedie inštitút v marylandskom Rockville (USA). Online verzia vyvolala doslova senzáciu. Vedci v ňom opísali úspešnú chemickú syntézu genetického základu baktérie z druhu Mycoplasma mycoides, skladajúceho sa z 1,08 milióna „písmen“ DNA. Vložili ho do bunky inej, príbuznej baktérie z druhu Mycoplasma capricolum, ktorú predtým zbavili vlastnej DNA. Výsledná, fyziologicky i reprodukčne životaschopná bunka sa správa čisto ako baktéria Mycoplasma mycoides. Podľa Mildred Choovej a Davida Relmana si pred položením otázky, čo sa tým vlastne dosiahlo a k čomu to môže viesť, treba spresniť pojmy. V prvom rade rozlíšiť syntetickú genomiku a syntetickú biológiu. Syntetická genomika je „laboratórna syntéza a skladanie genómov (genóm je súhrnný genetický materiál organizmu) a ich aktivácia, aby vznikli vírusy či bunkové formy života“. Syntetická biológia má širší význam a „ide o tvorbu syntetických biologických systémov, ktoré sú programovateľné, sebavzťažné a modulárne“.