Syn, ktorý chodil na obchodnú akadémiu, sa ho spýtal, prečo nerobí čosi ľahšie, napríklad obchod. Keď zmaturoval a otec ho posielal na vysokú, mádenec si chcel dať rok pauzu. Zamestnal sa u otca v kováčstve, na vysokú zabudol a po čase sa osamostatnil. Keď mal sedem rokov jeho syn, dostal kladivko. Lebo v Dunajskej Lužnej je desať rómskych kováčskych dielní.
Panovníčka Mária Terézia nariadila sčítať Rómov a dozvedela sa, že najviac ich živilo kováčstvo. Päťdesiatsedemročný Róbert Rigó starší doma opatruje deväťramenný svietnik so srdcom a krížom. Vykoval ho jeho otec, keď mu dcéra, tretiačka na medicíne, v roku 1969 emigrovala k strýkovi do Švajčiarska. Otec dlho chodil k bránke vyzerať, či sa nevracia a z rómskeho žiaľu sa zrodili rovnaké svietniky pre každého potomka. Deväť ramien to je päť chlapcov, dve dievčatá a rodičia. Keď v roku 1971 predčasne umrel pri autonehode, chlapci Rigóovci sa dohodli, že v otcovej dielni nesmie vyhasnúť.
Róbert sa síce vyučil za mechanika elektronických zariadení, ale prebehol ku kováčom. Za domom namiesto záhrady a fóliovníka má po rómsky vigňu, po slovensky vyhňu. Tam nápady z jeho hlavy dostávajú kovanú železnú podobu plotov, balkónov, mreží, okien, lustrov, svietnikov, rámov zrkadiel, vešiakov, náradia ku kozubu, ale aj stolov, stoličiek, dokonca aj postelí či náhrobných krížov. Všetko, čo sa robí z dreva či plastu, možno totiž aj vykovať.
