Záplavy z búrok naposledy zasiahli hornú Nitru a severozápadné Slovensko. Počas jedného víkendu zničili domy i cesty a vyžiadali si najmenej jeden ľudský život. Ničivé povodne z mája a júna, ktoré zasa vyvolali dlhotrvajúce dažde, spôsobili škody za takmer sedemsto miliónov eur a pripravili o život viacero ľudí. Povodne spôsobené silnými búrkami alebo dlhotrvajúcim dažďom budú podľa odborníkov sužovať Slovensko aj v nasledujúcich rokoch. Extrémy sú vraj výsledkom globálneho otepľovania.
„Vývoj nielen u nás, ale aj inde vo svete naznačuje, že pribúda udalostí, ktoré majú katastrofické pozadie a dotýkajú sa čoraz väčšieho počtu ľudí,“ varoval klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Faško. Jedny z najväčších monzúnových záplav v histórii už niekoľko týždňov trápia Pakistan, kde prišlo o život zhruba 1 500 ľudí. Rusko, naopak, zápasí s rozsiahlymi lesnými požiarmi, spôsobenými vysokými teplotami a extrémnym suchom. P. Faško nevylúčil, že Slovensko sa bude musieť v budúcnosti pripraviť na povodne z búrok, ako to bolo napríklad v polovici augusta v Žilinskom kraji, kde ich udrelo niekoľko po sebe. V obci Bzovík v krupinskom okrese zasa za jeden deň napršalo 53 milimetrov zrážok, pričom 40 litrov na štvorcový meter spadlo počas necelej hodiny. Klimatológ pritom neočakáva zmenu počasia v najbližších rokoch ani v prípade celosvetovej dohody o výraznom obmedzení produkcie emisií skleníkových plynov. Spoliehať sa nemožno ani na predpovede, keďže odhadnúť vývoj búrky je takmer nemožné.