Súkromníčil už za socializmu, jeho ovce mali na zvoncoch fragmenty od Andyho Warhola. V roku 1986 síce získal doktorát z pedagogiky, ale v školstve skončil. Okresný výbor strany a odbor školstva mu dali na výber. Buď škola, alebo ovce. A on, že ovce. Pád režimu mu umožnil prax v Austrálii, na Novom Zélande, v Dánsku, v Belgicku i v Rakúsku. Dnes má Miloš Minár s priateľkou Bernardínou Jedličkovou za Modrovou pri Piešťanoch eseročku Zoofarma Nový Zéland.
Pätnásť hektárov prenajatých lúk a lesa, takmer pol stovky zvierat a oni dvaja. Od desiatej ráno do deviatej večer. Okrem nich už iba nočná stráž, priateľ, ktorý chodí po práci a robí aj sprievodcu. A v lete i cez víkendy niekoľko študentov brigádnikov. Hoci sú tam iba tretiu sezónu, návštevníkov má ich projekt ročne vyše štyridsaťtisíc, viac ako mnohé hrady či múzeá.
„Vidím to ako zaujímavý biznis, robíme síce od nevidím do nevidím, ale baví nás to, najmä ak vidíme ohlas,“ hovorí päťdesiatročný Miloš Minár. Dodáva však, že sú iba na začiatku, hoci na svahu majú dokonca heliport. Vlani získal malý dvojmiestny americký vrtuľník, aký používajú austrálski a novozélandskí farmári aj pri zaháňaní stád. Tento rok ho prenajali leteckej škole na východnom Slovensku, ale na budúcu jar sa vráti.
