Článok pokračuje pod video reklamou
Shrek je legenda. A legendám sa občas stáva, že sa natoľko stotožnia so svojím imidžom, že zabudnú na to, čo ich legendou urobilo. O štvrtom pokračovaní Shreka to, žiaľ, platí bezvýhradne.
Keď pred deviatimi rokmi odštartoval prvý Shrek, zrodila sa postavička, na ktorú chodili do kina všetci. Rodičia sa tešili, že sa deti zabávajú, deti sa tešili, že sa ich rodičia bavia na rozprávke a zaľúbenci sa radovali, ako dobre vybrali film, ktorý sa páči obom. Odvtedy sa však veľa zmenilo nielen v tom našom, ale aj Shrekovom svete. Shrek má otcovskú depresiu, rodinný život ho zo začiatku teší, potom unavuje, až nakoniec úplne zlostí. Z obávaného zlobra sa stala cirkusová atrakcia, a tak podpíše dohodu s Martinkom Klingáčom a, samozrejme, že je tam nejaké „ale“. To „ale“ dáva Shrekovi posledný deň života, iba ak by ho zachránila pusa od jeho lásky. Shrek sa ocitá v alternatívnom svete, kde je Fiona šéfkou zlobrieho odboja, plánuje povstanie, a Martinko Klingáč sa obklopil bosorkami, ktoré lovia zlobrov do reťazí a v hlavnom sídle zdevastovanej krajiny si robia efektnú párty. Shrek: Zvonec a koniec je film, na ktorý menšie deti radšej neberte a tie väčšie sa zasmejú len občas. Napríklad na kocúrovi, ktorý stlstol, ale svoj zvodný „kukuč“ si zachoval. Väčšiu časť filmu deti nepochopia a rodičia nad ňou budú viac rozmýšľať, ako sa na nej baviť. Teda aj to len v prípade, že štvrtého Shreka nebudú chápať ako pokračovanie vtipnej animovanej série, ale ako metafyzickú výpravu k záhadám života poháňanú Shrekovou rozbitou psychikou. (ph)
