Tupá sekera na firmy

Začal platiť zákon, podľa ktorého možno trestať aj firmy. Podobu úpravy ovplyvnil najmä fakt, že vznikla pod tlakom. Slovensko muselo už splniť záväzky, ku ktorým sa prihlásilo pred viac ako desiatimi rokmi. Spokojný nie je vlastne nikto.

Od 1. septembra je účinná novela Trestného zákona, ktorá umožňuje postihovať firmy napríklad zhabaním peňazí alebo majetku, ak sa dokáže, že trestný čin spáchalo vedenie firmy. Sankcie možno uplatniť aj vtedy, keď manažment spoločnosti zanedbá kontrolu alebo ak zákon prestúpia ich podriadení. Postihovať by tak mohli napríklad spoločnosť, ktorej konateľ by sa snažil získať štátnu zákazku uplácaním úradníkov. Súdy podľa novely zákona môžu spoločnostiam zabaviť sumy od osemsto do 1,66 milióna eur. Majetok firiem možno zhabať vtedy, ak sa dokáže, že ho získali trestným činom. Doteraz mohli stíhať len človeka, v právnickej reči fyzickú osobu. To znamená, že ak niečo vyviedol šéf spoločnosti pri výkone funkcie, tak stíhali jeho, nie firmu. Viac alebo menej organizovanému zločinu kdekoľvek na svete tento stav vyhovuje, lebo v konečnom dôsledku je zločinec iba chudobný človek. Všetko, majetok i peniaze patria firme. Strata pešiaka umožňuje pokračovať. Nejde len o „malú“ ekonomickú kriminalitu, ale najmä o teroristické činy, drogové delikty či obchodovanie s ľuďmi. Podoba zákona, ako ho na jar schválili poslanci parlamentu, je mačkopes. Nevytvorilo sa prostredie pre trestnú zodpovednosť firiem tak, ako to požaduje Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Slovenský zákon si právnici vykladajú ako nepravú trestnú zodpovednosť.