Život na našej planéte existuje najmenej tri štvrtiny jej zhruba štyri a pol miliardy rokov dlhej histórie. Čo vieme o jeho podstate, vzniku a evolúcii? Odpovede stále hľadáme a jasno nemáme ani v tom, ako život definovať.
Dnes už zosnulý americký fyzik Gerald Feinberg z Kolumbijskej univerzity v New Yorku (USA), ktorý vytvoril koncepciu nadsvetelných častíc tachyónov, „lebo k hviezdam je nepríjemne ďaleko“, svojho času s kolegom chemikom Robertom Shapirom konštatoval, že „z hľadiska zdravého rozumu sa nejaví nič ľahšie, ako povedať, čo je živé a čo nie je“. Skutočne výstižná a všeobecná definícia života však nie je až taká bezproblémová. Väčšina existujúcich verzií sa krúti okolo metabolizmu, reprodukcie a evolúcie. Ani jedna však nie je prijímaná univerzálne. Stále je to viac otázka takpovediac citu ako rozumu. Aj preto, lebo vec komplikujú nejednoznačné entity a javy ako vírusy.
