V ľavej časti na notebooku beží film a ona ho „dabuje“, hoci hlasy nepočuje. Anna Bartalová sa orientuje podľa sekundových údajov, text kontroluje podľa úst, aby titulky súviseli s obrazom. Kráti, rediguje, je posledným supervízorom. Ročne prejde pred jej očami aj deväťsto filmov, dokumentov, seriálov a rozprávok. Slovenská televízia ich označuje poznámkou skryté titulky. Pre ľudí nepočujúcich či s ťažko poškodeným sluchom.
Prvým filmom, pre ktorý pred troma rokmi vytvorila eseročka Altop Service Anny Bartalovej skryté titulky, bol James Bond. Najväčší úspech mala Jakubiskova Bathory. Na čachtickú pani totiž nepočujúci nemohli ísť do kina. Kým zahraničné filmy majú titulky, Bathory je v slovenčine – bez titulkov. A z úst hercov sa nedá vždy lúštiť, o čo ide. Množstvo dialógov je aj mimo obrazu a nepočujúci neregistruje ani ruchy a uniká mu súvislosť. Hlavné spravodajstvo STV sa na Dvojke vysiela aj v posunkovej reči, rýchle informácie s minimálnou stratou času sú aj na teletexte a Jednotka má spravodajstvo s jednoduchými skrytými titulkami bez rozlíšenia hovoriacich a oznamovaní zvukov. Ale v umeleckých či náučných programoch to tak nejde.
Partia