Tretí rozmer vstúpil do kín, našiel už aj obývačky, trúfa si aj na spálne po zotmení. Trojrozmerné filmy a programy sú trendom doby a, samozrejme, prinesú aj peniaze tomu, kto vie včas zareagovať. Môžu sa tejto vlny chytiť aj firmy zo strednej Európy?
Trojrozmerné snímky sú dnes serióznou témou, ktorou sa zaoberajú nielen producenti veľkých štúdií, ale aj investori. Kam vložiť peniaze smerované do kultúry? Do 3D filmov s potenciálom trháku, alebo radšej do firiem, ktoré prerábajú kiná na digitálne technológie umožňujúce zobrazovať aj tretí rozmer? A čo takto štúdiá, ktoré menia klasické filmy na 3D? Firmy, ktoré chcú zarobiť na 3D, musia včas zareagovať a odhryznúť si z koláča čo najviac.
Indické firmy by o tom vedeli rozprávať. Tamojšie filmové štúdiá sa nielen pretekajú v tom, kto urobí s Hollywoodom spoločne väčší 3D trhák, ale niektoré z najväčších firiem, ktoré prerábajú štandardné filmy do priestorových, majú sídlo práve v Indii. Aj preto, že trojrozmernú snímku dokážu urobiť za neporovnateľne menšie peniaze ako štúdiá v Amerike. Indom stačí na hodinu a pol trvajúci film 25 miliónov dolárov a dva roky. Americké štúdiá by potrebovali tri až štyri roky a 50 až 150 miliónov dolárov. Mimochodom, investori snažiaci sa ochutnať tretí rozmer dnes dostávajú tieto rady: investujte do firiem, ktoré robia s 3D, radšej ako do filmov. Kríza vraj ešte nepominula a ktovie, čo to urobí s diváckym záujmom o snímky v priestore. Možno ani plánované trháky už nebudú tým, čím Avatar, ktorý 3D šialenstvo vo veľkom odštartoval.
