Existujú teórie, podľa ktorých civilizácia prejavujúca zvýšený záujem o mágiu sa blíži k svojmu koncu. Ťažko si historicky overiť, či to naozaj funguje, ale pravda je, že filmy o čarodejníctve a mágii sú v ostatných rokoch obľúbené, a teda aj navštevované. A tak po tomto motíve producenti znovu a znovu siahajú. Možno ani nie preto, aby urýchlili pád našej civilizácie. Ak sa v hlavnej úlohe ocitne známa postava a nadviaže na známy motív, návratnosť investície je zaručená. Tak je to aj s filmom Čarodejníkov učeň. Nicolas Cage je ťahúň, ktorý vie dať postave na plátne tú správnu auru. Známy motív môže byť napríklad aj Goetheho báseň z 18. storočia, ktorá hovorí o tom, ako sa učeň veľkého mága rozhodne využiť svoje schopnosti na to, aby upratal. Metla ho však akosi odmietne poslúchať a takmer vytopí miestnosť. Zasiahne čarodejník-majster a učeň si svoje zneužitie schopností musí pekne „vyžrať“. Túto scénu filmári uchopili už viackrát a nájdete ju aj vo filme Čarodejníkov učeň, ktorý však príbeh posúva ďalej.
Mágia je v ňom fyzika plus jej nepoznané pravidlá. Keď sa s ňou však stretne desaťročný chlapec Dave, spôsobí mu to takú traumu, že ďalších desať rokov je utiahnutý, nespoločenský a venuje sa najmä fyzike. Úlohou tisícpäťsto rokov starého čarodejníka, Merlinovho učňa Batlhazara (N. Cage) je presvedčiť mladíka, že práve on je nositeľom Merlinovej sily a musí ju v sebe objaviť. Čelí pritom nielen svojim komplexom a viere v seba samého, ale ešte do toho musí zakomponovať rodiaci sa vzťah s láskou z detstva.