Prvá informácia, ktorú dostávam pri vystúpení z lietadla v Monastire, je, že si treba vystáť rad na víza. Po pätnástich minútach prechádzam hladko so vstupnou kartou v ruke. Tú si starostlivo uschovávam, lebo je vstupenkou na cestu domov. Druhá, že Slováci v Tunisku nemajú konzulát. Kto stratí pas, musí ísť do Líbye, čo je tortúra na niekoľko dní.
Ďalšou informáciou je, že namiesto štvorhviezdičkového hotela bude päťhviezdičkový. Rozmýšľam, či je to krajina plná prekvapení alebo dezorganizovaná slovenská cestovná kancelária. Hodinku trvá cesta z letiska v Monastire do oblasti Mahdia, ktorú volajú africký Karibik, hoci popri ceste to vyzerá na skládku odpadu, na ktorej sa pasú kozy. Pas hneď po príchode do pompézneho hotela za železnou bránou končí dovolenku v bezpečí trezoru.
Peniaze otvárajú dvere
