Po troch hodinách nás večer prepustili z väznice v argentínskom meste Ushuaia listom, ktorý vlastnoručne podpísal riaditeľ basy. Hral big band, pochodovali mažoretky, zarečnili si miestne celebrity. Svorne sme si zamaškrtili na empanadas, miestnych pirôžkoch plnených mäsom či syrom, a obrovských grilovaných steakoch a zaliali sme to skvelým červeným Malbecom.
Väznicu v najjužnejšom meste na zemeguli a hlavnom meste ostrova Tierra del Fuego nepostavili Argentínčania pred vyše storočím náhodou. Vzorom boli Briti, ktorí si zasa Austráliu zvolili za miesto, odkiaľ sa nedalo uniknúť. Patagónia ju však v nehostinnosti vysoko predstihla. Je to koniec sveta. Južnejšie od cípu juhoamerického kontinentu je už len Antarktída. Tam by utekal iba blázon.
Ani ostrov neposkytoval veľa na prežitie. Prírodu tvorí tundra a kedysi neprístupné neosídlené úpätie Ánd. Takmer po celý rok vládne chladné, vlhké, upršané počasie. Ostrov obklopuje studený Atlantik, kde sa nejaká loď objavila sotva raz za mesiac. Smrť z podchladenia a hladu bola pre utečencov zaručená.
