Keď sa v decembri 2006 objavil na internete portál WikiLeaks, mnohým pripadal ako odvážna odnož obľúbenejšej online encyklopédie Wikipedia. Sľuboval informácie, poznatky a dokumenty, ktoré sa do médií bežne nedostávajú. Úniky, ako by sa dalo preložiť slovo leaks v názve WikiLeaks. Do databanky si zaradil stohy dokumentov o zákulisných praktikách rôznych krajín, spoločností i potentátov. Ale ostávali na okraji záujmu. Činnosť WikiLeaks vzbudila masovú pozornosť až koncom novembra zverejnením amerických diplomatických depeší a predovšetkým tvrdou odpoveďou mocných tohto sveta.
Počas desiatich dní skončil zakladateľ a šéfredaktor WikiLeaks Julian Assange v londýnskom väzení. Nie za publikačnú činnosť, ale pre podozrenie zo znásilnenia a pohlavného zneužitia. Organizácii WikiLeaks zablokovali v USA a v Európe finančné kontá. Autoritárske režimy v Číne, Iráne, Venezuele a inde sa uškŕňajú. Mení sa Západ v oblasti slobody prejavu na ich obraz? Zošnuruje aj on internet podľa čínskeho vzoru?
Medzinárodná blamáž
