Ráno o piatej ju budí najmladší syn. Prebalí ho, nakŕmi a pomazná sa. Nasleduje dvadsaťpäť kilometrov za volantom a na pracovnom stole ju už čaká fľaša sektu. A cez deň ešte niekoľko ďalších. Okrem nich aj Karpatské brandy špeciál. Podvečer sadne do auta a ešte nikdy nezafarbila policajtom trubičku. Ingrid Vajcziková, hlavná enologička spoločnosti Hubert J. E., nechodí do roboty popíjať, ale okrem iných povinností aj degustovať.
Nesúhlasí s kolegami, ktorí tvrdia, že nápoj treba prehltnúť, lebo inak necítiť perzistenciu, správnosť chuti sektu na koreni jazyka. Vraj sa to dá naučiť aj iným spôsobom, len to chce cvik. Ona Hubert hodnotí v ústach, na jazyku, potom pár kvapiek nápoja decentne „odloží“ do pohára, ktorý stojí bokom a ústa pomaly vypláchne vodou. Nie je to ženská tvrdohlavosť, ale presvedčenie, že sekt stačí vyhodnotiť aj takto. „Správny degustátor nemôže mať ani 0,3 promile, pretože potom stráca schopnosť kvalifikovane hodnotiť chuťové vlastnosti nápoja,“ hovorí.
Pracovný deň sa začína i končí degustáciami, kupážna komisia ráno prejde celú produkciu, ktorá sa ide plniť do fliaš, aj vína, ktoré na fľašovanie ešte len pripravujú. Preverujú aj mušty a vína, ktoré sa kupujú, aby z nich v Seredi vyrobili sekty. Hodnotí sa v komisii a každá šarža v dlhom procese výroby od muštu k sektu prejde ich degustáciou viackrát. Tá posledná je pred balením do kartónových škatúľ. Aj odtiaľ vytiahnu ešte dáku fľašu. „Denne z troch liniek schádza najmenej štyridsaťtisíc fliaš a ak degustáciou zistíme odchýlku, linka sa zastaví, lebo ku konzumentovi môže ísť len kvalitný sekt, so správnou vôňou a chuťou,“ dodáva a tvrdí, že problémov je minimálne.
