Čo je to za chybičku? Vzor na okraji je čudný. Vytŕča spoza ostatných, ani farba presne nesedí. Inak by bol koberec dokonalý. Ale to je práve problém. Pre orientálne koberce sú typické malé nedokonalosti. Nevznikli nedopatrením, tkáč ich zakomponoval naschvál. Z pokory. Len boh je vraj dokonalý, nepatrí sa, aby mu človek konkuroval. Hoci, často od toho nemá ďaleko.
Peter Palacka doma dlho neobsedí. Je to dobrodruh telom i dušou. Hoci už nie je mladík, cestuje po svete a poľuje. Nie však na divokú zver, jeho vášňou sa stali koberce. Irán, Afganistan, Pakistan, India, Čína, Nepál. Záleží na tom, aký typ koberca práve hľadá. Cesty do Ázie bývajú náročné a on sa často dostáva do miest, kde sa spôsob života nezmenil stovky rokov. Bez znalosti Koránu a miestneho spôsobu uzatvárania obchodov by tam nepochodil. Hovorí, že kúpa každého koberca je samostatným príbehom. Napríklad afganský kazak.
V horách treba vyhľadať kmeň Zahara, lenže kočovní nomádi, zdatní tkáči tradičných kazakov, sú k cudzincom nedôverčiví a ich psy agresívne. Opatrnosti nikdy nie je dosť. „Na mieste vyhľadáme rodiny, ktoré dokončujú koberec, aby sme ho nemuseli kupovať na bazáre,“ vysvetľuje P. Palacka svoju stratégiu. „Oni ich nerobia na predaj, ale pre seba – a to znamená kvalitne.“
