Traduje sa, že v našich reštauráciách stojí jedlo priveľa. Skutočnosť je však iná, jedlo je lacné, drahé sú nápoje. Nebyť predraženého pitia, na gastroscéne by to konečne ožilo.
V zahraničí každá ponúkaná položka odzrkadľuje náklady s ňou spojené. Aj preto sa snažia, aby si hosť neobjednával minerálku či pivo vo fľaške (vravia, že za to nič nezarobia), ale miešané nápoje, čerstvé šťavy a čapované moky. Teda nápoje s takzvanou pridanou hodnotou. Presný opak sa udomácnil na tunajšej gastronomickej scéne. Pridaná hodnota akoby skôr uberala reštauráciám z hospodárskeho výsledku. „Pri nápojoch sa dá dobre a bezprácne zarobiť,“ netají sa pokriveným slovenským pravidlom Peter Jakušík, riaditeľ hotela Matyšák. „Jedlo lacné, príloha drahá a nápoj ešte viac. Je to premyslená obchodná taktika, založená na psychológii hosťa,“ takto vidí konkurenciu Jaroslav Tóth z hotela Clavis v Lučenci. Preto návšteva aj štandardnej reštaurácie vychádza draho a nie je každodennou záležitosťou.