Ak je niečoho ako šafranu, je toho zväčša málo. V súvislosti s touto drahou komoditou je to často jediné, čo príde človeku na um. Za vzácnym korením je však toho omnoho viac, dokonca samostatný trh a ekonomika. Šafran stojí v každom prípade za zmienku.
Ona bola Iránka, on Čech s ambíciami presunúť život za hranice svojej krajiny. Stret- li sa nakoniec vo Švédsku, ktoré sa im javilo na začiatok nového života sociálne ideálne. Aby sa mohli vziať, konvertoval dokonca na islam. Chcel začať podnikať, ale nevedel s čím. Ona tvrdila, že v Európe nie je spokojná s kvalitou šafranu. Zdal sa to byť dobrý nápad. Z Iránu by sa šafran dal dovážať. Hoci aj cez Švédsko, najlepšie do Španielska.
Tamojšie národné jedlo – paella – si ho totiž vyžaduje vždy o niečo viac, ako sú schopné španielske farmy vypestovať. Napokon však iránsko-česká dvojica s podnikaním nezačala. Za ostatný rok sa totiž okolo šafranu rozvírila debata, ktorá bude zrejme viesť k tomu, že šafáreniu s červeným korením odzvonilo.
