Vízie slovenského webu začínajú zarábať

Za slovenským internetom sa ešte stále ťažko vidí biznis. Slovenská verejná mienka ostáva oklieštená v idei, že internet je e-mail, vyhľadávanie, spôsob ako účinne stiahnuť film, odkopírovať podklady na prácu a nanajvýš možnosť narýchlo sa s niekým, kto práve rozmýšľa rovnako a je pripojený, porozprávať. Internet k nám síce dorazil už pred dvadsiatimi rokmi, ale v plnej miere nedorazili obchodné možnosti, ktoré ponúka. V ostatných rokoch sa objavila hŕstka nadšencov, ktorí však otvorili Pandorinu skrinku nového podnikania. Spája ich eufória, že robia, čo ich baví, a viera, že raz z nej prídu aj nejaké peniaze. V rukách majú pritom tak veľa.

Slovenský internet nie je mladý. Prví ľudia sa z univerzít na sieť pripojili v roku 1991, keď vznikol Sanet. V roku 1994 sa na Slovensku sformoval web a začali sa objavovať prvé stránky — zväčša len online nástenky médií a inštitúcií. Potom nastúpili prvé internetové projekty ako napríklad Pobox či Zoznam, zväčša inšpirované podobnými zahraničnými službami. S trhom veľkým ako tretina jedného štátu USA mohli prinajlepšom kopírovať, čo svet poznal roky. Na konci tisícročia však praská takzvaná dot.com bublina a očistný vplyv má aj u nás. Mnoho projektov zaniká.

ÚZKOPRSÍ SLOVÁCI. Slováci sa postupom času a s internetovými obchodmi naučili, ako si kúpiť napríklad topánky. Zapáčilo sa im, že sú koniec koncov ešte aj lacnejšie ako v tých kamenných. Na tento trend sa nabalilo hneď niekoľko zľavových predajcov, ktorí si podelili slovenskú niekoľkomiliónovú online masu, hoci klientov rátajú stále len v desiatkach tisícov.Dnes slovenský internet dospel do bodu, keď síce oslavuje dvadsať rokov a prístup k nemu majú štyri milióny Slovákov, ale stále sa len učí spoznávať vlastný potenciál. Ten prichádzal kontinuálne. Na trhu sa objavilo niekoľko portálov, ktoré chceli Slovákov posunúť ďalej. Za rok toho stihli na slovenské pomery úctihodne veľa. Používateľov rátajú zatiaľ len na tisíce, nie milióny, tržby uzavreté ešte ani nemajú, no darí sa im Slovákov učiť novým záujmom, vďaka internetu ich ťahať za športom, do reštaurácií, na kultúrne podujatia, šetriť a ak míňať, tak rozumnejšie, ale najmä zbavovať sa internetovej úzkoprsosti.„Sme len pred tou fázou, keď z týchto projektov bude vidno prvých víťazov, ktorí neovládnu len slovenský, ale aj zahraničný trh,“ myslí si internetový konzultant Tomáš Bella.Pre porovnanie, maličké Estónsko išlo hlavou proti múru a vytvorilo vlastný projekt Skype, cez ktorý dnes komunikuje viac ako pol miliardy používateľov. Švédi vytvorili hudobnú službu Spotify, ktorá robí momentálne dieru do sveta. Čoskoro by sa to mohlo podariť aj nám.„Sú tu už projekty, ktoré vznikajú v angličtine a s jasnou ambíciou, že nie sú zamerané na slovenský, ale globálny trh. Jedným z nich je napríklad internetový rádiový portál Soundz.fm. Zatiaľ však len vznikajú,“ konštatuje T. Bella.