Pred štyrmi rokmi prišiel na prezentáciu dovozcu belgických čokoládových polotovarov a po skončení vyhlásil, že chce robiť čokoládu. Sám. Na Slovensku totiž nenašiel výrobcu, ktorý by vyhovel jeho nárokom na kvalitu. Za štyri roky sa Žilinčan Peter Ďurai vypracoval na výrobcu čokoládových produktov najvyššej kvality.
Ešte vari nikdy nejazdil tak opatrne. Pomaly, aby nemusel prudko brzdiť a medzi Žilinou a Varšavou na ceste zrakom objavil každý výtlk, hoci krehký čokoládový náklad bol starostlivo zabalený. Peter Ďurai cestoval na súťaž majstrov ručne vyrábanej čokolády z východnej Európy. Svoje riešenie precizoval trištvrte roka. Doma si mohol vyrobiť najdôležitejšie časovo náročné prvky budúcej skulptúry a prerátať jej statiku. Podstavec, rôzne konštrukčné prvky a fragmenty, sošky bôžikov nesmeli mať drevenú, kovovú či plastovú výstuž. Museli byť iba z čistej čokolády. Komponenty si mohli priviezť z domu všetci účastníci, pretože čas, ktorý mali na poskladanie diela, bol priveľmi krátky – ani nie tri a pol hodiny.
