O máločom odznelo toľko vášnivých vyhlásení politikov i diskutérov na webe ako o bratislavskom letisku. Akurát, že väčšina triafala mimo. Na Slovensku je sotva iný podnik v štátnych rukách, s ktorým by sa hral taký pingpong. Ak by sa tak hovorilo do automobiliek, vyrábali by päťkolky s pohybom do boku.
Vláda Mikuláša Dzurindu pred voľbami v roku 2006 predávala majoritu v Letisku M. R. Štefánika v Bratislave. V tendri zvíťazilo konzorcium na čele s viedenským letiskom a zdalo sa, že vláda bola vtedy jeho fanúšikom. Víťaz ďalších volieb Robert Fico bol zásadne proti a Protimonopolný úrad SR našiel argumenty, aby rozhodol, že nie. Po ďalších voľbách v roku 2010 si kabinet Ivety Radičovej do programového vyhlásenia dal odštátnenie letiska.
Z troch alternatív si vybral koncesiu – prenájom na tridsať rokov. Dzurindovci videli slušnú sumu do štátneho rozpočtu a rakúsky bozk Šípovej Ruženke. Ficovci letisko považovali za kus rodnej hrudy, ktorú predsa nedáme cudziemu. Ak sa nová vláda nerozhodla z trucu, zrejme rezignovala pri pohľade na dno štátnej kasy. Na rozdiel od R. Fica za víťazstvo nepokladala iba terminál. Určite ho treba, lebo starý už nevyhovoval. Stavali ho pre inú prevádzku, menšie lietadlá a hrdzavejúca konštrukcia už hrozila kolapsom.
