Francúzi na rozdiel od Slovákov nie sú zvyčajne zdatní konštruktéri, no vedia lepšie obchodovať. To sa Slováci musia často iba učiť, rovnako ako komunikovať a prezentovať sa. Tak to vidí Elena Volpi, Slovenka, ktorá je doma i vo Francúzsku. Pomáha vytvárať kontakty, kontrakty i riešiť konflikty medzi firmami oboch krajín a upozorňuje, že kde zaváhame, môžu byť úspešní napríklad Číňania. Rovnaké služby robí aj medzi Francúzskom a Českom.
Firmy si nevedia poradiť samé?
Veľmi často nie. Z objektívnych i subjektívnych dôvodov. Nie každý je koncernom, ktorý má na to štáby. Najmä menšie firmy často nevedia, ako kontakty hľadať a navyše v rozličných krajinách. Spolupracujem s českou firmou, ktorá vyrába kvalitné lisovacie nastroje, majiteľ je výborný technik, nemá však obchodníka a aj keby mal, jeden nezvládne Nemecko, Francúzsko a po anglicky hovoriace trhy. Ani jazykovo, ani obchodne. Preto mi zavolal, že ako strojná inžinierka vidím do veci, nech si vyhliadnem výstavu, budem ho zastupovať, donesiem kontakty a za zrealizovaný obchod mi zaplatí. V obchode sa platí až za predaný tovar. Hoci som kontakt vytvorila napríklad ešte vlani na jeseň, dodávka bude na jar a odberateľ zaplatí podľa zmluvy do mesiaca. Ja odmenu dostanem o ďalší mesiac. Aby som bola krytá, hneď na začiatku spíšeme zmluvu s presným zadaním, podmienkami oboch strán, termínmi, odmenou i úhradou reálnych nákladov. Treba však mať vždy niekoľko projektov a pravidelné platby.
