„Filmový biznis je neuveriteľne silný, a to smerom ku všetkým žánrom,“ poznamenal Stuart Fort z angloamerickej distribučnej firmy IM Global. Na jednej strane sa v Cannes rekordne predával americký veľkofilm Pompeje pod režijnou taktovkou Paula Andersona s nákladmi sto miliónov dolárov, na druhej strane francúzske artové snímky či japonský historický film Harakiri, premietaný v hlavnom súťažnom programe festivalu. IM Global predávala v Cannes aj britské televízne seriály a americké trilery nákupcom od Kanady až po východnú Európu. Boj o každé zrno medzi jednotlivými firmami zosilnel natoľko, že produkčné spoločnosti bežne ohovárali snímky svojich konkurentov. Hovorilo sa dokonca o vojne medzi konkurenčnými firmami. Trendom boli žánrové filmy. Firma Echo BridgeEntertainment dobre predala romantickú komédiu Prichádzať a odchádzať do rôznych teritórií vrátane Slovenska a Česka. Úspešne sa predávali 3D filmy, napríklad trilery Julia X 3D, Texas Chainsaw Massacre 3D a dobrodružná snímka Tarzan 3D. Zaujímavé je, že Tarzana kúpili takmer zhodné distribučné spoločnosti ako Pompeje. Minimálne garancie pre balíky filmov sa vyšplhali na nových pätnásť až osemnásť miliónov dolárov aj pre zložité teritóriá. Na trhu sa uplatnili aj snímky zobrazujúce bojové umenia. Ale ušlo sa aj artovým filmom. Snímka Bobor od režisérky a herečky Jodie Fosterovej s Melom Gibsonom v hlavnej úlohe, ktorá bola uvedená v hlavnom programe mimo súťaž, patrila z obchodného hľadiska k najvyhľadávanejším.
