„Sčítanie má význam, aby sme poznali, v akom stave sa nachádza naša krajina z hľadiska ekonomiky, čísiel, ktoré sú potrebné na veľké rozhodnutia. Zatiaľ takéto sčítanie nevieme robiť elektronicky, ako to robia iné krajiny,“ tvrdí primátor Bratislavy Milan Ftáčnik. Má pravdu, pokiaľ ide o ekonomiku a čísla. Pre mnohých môže ísť totiž o zaujímavé cifry.
KEĎ TO IDE LEN DRAHO. Sčítanie obyvateľstva alebo takzvaný cenzus má okrem iného najmä ekonomický rozmer – v konečnom výsledku ide o peniaze. O tie, ktoré do zrealizovania sčítania vkladáme, a o tie, ktoré z neho môžeme získať. Zistiť, koľko nás je, stojí 30,6 milióna eur, čo je zhruba 5,6 eura na hlavu každého (aj nesčítaného) Slováka, dane totiž platíme všetci. Nezdá sa to byť veľa, napríklad oproti Nemecku, ktoré cenzus vyjde pri 80 miliónoch obyvateľov na približne 8,8 eura na hlavu. Ale v porovnaní s Fínskom, ktoré berie sčítanie vďaka kvalitným registrom takmer ako rutinu, ide o nemalú sumu. Fínov totiž cenzus, vďaka ich registrom, vyjde len na dvadsať centov na obyvateľa. V tom má M. Ftáčnik tiež pravdu – to, že nevieme zratúvať elektronicky, nás stojí peniaze.
Čo môže priniesť sčítanie, dokladuje aj príklad z Nemecka. Krajina ešte pred cenzom podľa registrov predbežne odhadla, že Nemecko má o 1,3 milióna obyvateľov menej, než sa očakávalo. Mapa nemeckých daní sa tak musí zmeniť. Meniť sa bude aj počet kresiel v Spolkovej rade. Pre Nemcov je to teda o tom, kto dostane viac či menej alebo viac-menej rovnako.
