„Nepracujem preto, že musím. Robím pre pocit vnútorného šťastia. Robím, lebo ma to baví, umožňuje mi to zdokonaľovať veci, postupy i seba. Nikdy nie som celkom spokojný s výsledkom, ale nepodlieham panike, snažím sa nájsť inú cestu alebo postup. Práca, činnosť i výsledok, musí robiť radosť,“ hovorí Štefan Kassay, spolumajiteľ cukrovinkárskej spoločnosti IDC.
Ste známy tým, že vládnete obrovskou energiu. Ako ju manažujete, aby ste stihli všetko, čo potrebujete?
Je také pravidlo, že človek by nemal hovoriť, čo by rád robil, ale má robiť poriadne to, čo práve robí. Zo začiatku to berie veľa energie, lebo sústredenie sa a schopnosť zavŕtať sa až do podstaty vecí nie je ľahké, ale všetka námaha sa človeku vráti. Druhým momentom je adaptabilita. Vždy prežili najprispôsobivejší, nie najsilnejší. Každé povolanie prináša nejaké šance, príležitosti. Keď som bol sústružník, považovali ma za novátora, využíval som napríklad nože s negatívnym uhlom aj pri rezaní závitov, čo sa zdalo byť nemožné, bol som veľmi výkonný, normy som plnil na násobky. Narobil som si veľa nepriateľov. Vytŕčal som a nielen v tých časoch sa také veci neodpúšťajú.