Za jednu z príčin finančnej krízy, ktorá vrcholila v roku 2009 považujú odborníci aj nezodpovedné správanie sa bánk. S pomenovaním príčin si samozrejme nerobili ťažkú hlavu politici a pôvodcu ťažkostí určili veľmi rýchlo, ba i ho i personifikovali.
Na vine sú nenažratí bankári. Nie, že by šéfovia bánk boli preduchovnelí chlapíci, ktorí sa zisky ústavov a vlastné príjmy starali len akoby mimochodom. Ukázalo sa. Že banky urobili veľa chýb a je na diskusiu, či sa dá chybám predchádzať trvdou reguláciou.
Európska únia prijala smernicu o kapitálovej primeranosti, kde sa hovorí o tom, že výplaty bonusov „veľkých“ riaditeľov sa musia odkladať až na čas, keď sa potvrdí profitabilita. Zároveň sa hovorí o malusoch, ktoré by mali nastúpiť v prípadoch, že niečo zle dopadne. „Celé je to o tom, ako spojiť odmenu, bonus s výkonom, čo znamená, že nebude dôležité iba predať, ale počkať či predaj prinesie aj očakávaný výsledok. Zistili sme, že niektoré banky odmeny rozpúšťajú do základných miezd manažérov, čo je opak toho, čo smernica chcela dosiahnuť. Robia to preto, aby nemuseli regulátorom dokazovať opodstatnenosť odmien. V základnej mzde sa bonusy stratia a banka nemá starosti s administratívou,“ opísal Profitu dnešnú prax Branislav Hunčík, riaditeľ oddelenia Poradenstva pre ľudské zdroje v PwC Česká reublika a PwC Slovensko.