Minulý rok dosiahla čistá mzda na základe parity kúpnej sily Slovákov 49 percent úrovne v Rakúsku. Rakúšania stále zarábajú oveľa viac ako Slováci. Nižšie mzdy majú obyvatelia aj v iných štátoch strednej a východnej Európy. Z hľadiska celkového zaťaženia práce je však situácia odlišná. Porovnanie čistých miezd na základe parity kúpnej sily je pre Slovensko o niečo lichotivejšie. Vyplýva to zo štúdie audítorskej a poradenskej spoločnosti TPA Horwath, ktorá skúmala najdôležitejšie faktory odmeňovania, zdaňovania a produktivity práce a zloženia daňových príjmov Rakúska s deviatimi krajinami strednej a východnej Európy. Tieto výsledky nepriamo potvrdil aj M. Páleník z Inštitútu zamestnanosti, keď hovorí, že podnikatelia sa snažia správať ekonomicky a platiť čo najnižšie mzdy. „Možno uvažovať o tom, že v susedných krajinách je ponuka pracovných síl menšia, podnikatelia teda zaplatia viac. V Rakúsku alebo Nemecku sú vyššie životné náklady, teda to, čo by na Slovensku bol nadpriemerný plat, je v Nemecku iba priemerný. Spoľahlivejšie sú porovnávania podľa parity kúpnej sily, ktorá vyjadruje koľko tovaru a služieb si zamestnanec dokáže z platu kúpiť. V tomto zmysle nie sú rozdiely až také dramatické. Nie je žiaden dôvod, aby sa nožnice otvárali, naopak postupne sa približujú,“ vysvetľuje.
Kým priemerná mesačná mzda Slovákov v minulom roku dosiahla 769 eur, Rakúšania zarobili až 3 030 eur, čiže približne štyrikrát viac. České zárobky boli oproti Slovensku vyššie o devätnásť percent, poľské o štyri percentá, na druhej strane Maďari zarobili takmer o päť percent menej. Oveľa lepšie sú na tom Slovinci, ktorých hrubá mzda je takmer dvojnásobne vyššia ako na Slovensku. Najnižšiu hrubú mzdu má Bulharsko, kde dosahuje len 328 eur, čiže okolo 43 percent slovenského priemeru.
Z ostatných krajín je na tom najlepšie opäť Slovinsko s čistými príjmami vyššími takmer o štyristo eur mesačne, čo tvorí príjem vyšší o 63 percent, nasleduje Česko a Chorvátsko, kde obyvatelia dostávajú v čistom o 18 percent viac ako na Slovensku.
