Zaparkoval som bicykel pred hotelom a zatúžil po sprche. Nohy dostali za štyri hodiny po kopcoch zabrať, hoci to bol bicykel s pomocným elektrickým motorčekom. Dal som si päť mokrých minút a potom som sa z bicyklovej brožúrky dozvedel, že na výrobu teplej vody do sprchy bolo treba toľko energie, čo na nabitie batérie na 160 kilometrov bicyklovania.
Elisabeth Tanghettiová mi ponúkla ako predjedlo cyklistický šalát, čo je zmes zeleniny z domácej záhradky s bielym syrom. Potom mäsovú velo-zmes s hranolčekmi, špageti „po túre“ alebo Búrlivý föhn – južný vietor, čo je teľacie so zeleninou na karí korení s rezancami. A na záver kávu, ktorú ktovie prečo nazvali pneumatiková. Jedálny lístok by mohol mať aj iné názvy, ale Eliane Ingoldová, jej šéfka a švagriná, sa tak rozhodla. Je totiž spolumajiteľkou zájazdového hostinca a penziónu Bären (v preklade Medvede) na frekventovanej cyklotrase v mestečku Madiswil vo švajčiarskom kantóne Bern.
„Chvalabohu za cyklistov, lebo našich tradičných nemeckých hostí ubúda,“ vraví pani Elisabeth. U príbuzných má na predpenzijné roky prácu i plácu závislú od cykloturistov, najmä od domácich Švajčiarov a Holanďanov. Tí plnia reštau- ráciu a jedenásť izieb hostinca Eliane a Jürga Ingoldovcov.
