Po stáročia Etiópčania prežúvali semená z bobúľ kávovníka. Neskôr ich začali pražiť, drviť a prášok variť s vodou. V štrnástom storočí sa kultúra kávy dostala do arabských krajín a o dvesto rokov neskôr do Európy. V kolíske kávy odrody Arabica je dodnes príprava tohto nápoja ceremoniálom. Ak sa v etiópskej rodine varí káva, pozvaní sú susedia, príbuzní, často aj okoloidúci. Niektorí jej vypijú viac ako vody.
Napriek histórii a kultúre Etiópia nedokáže vyžiť z kávy tak ako iné krajiny. Podľa údajov Medzinárodnej organizácie kávy (ICO) bola za rok 2009 šiestym najväčším svetovým dodávateľom so štyri a pol miliónom vriec, kým Brazília na prvom mieste svetového rebríčka vyprodukovala takmer desaťkrát viac a Kolumbia dvojnásobok. Pred Etiópiou sa na najvyššie priečky v ostatných rokoch dostali Vietnam, Indonézia či India s prudko rastúcou produkciou.
Etiópia patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta, hrubý domáci produkt na hlavu je iba 1 805 dolárov. Pritom má 83 miliónov obyvateľov, čiže po Nigérii je druhou najľudnatejšou krajinou v Afrike, má toľko obyvateľov ako Nemecko a viac ako veľké európske krajiny. Ako jediná z afrických krajín sa ubránila osudu kolónie, na niekoľko rokov ju obsadili Taliani, ale iba počas druhej svetovej vojny. Etiópski cisári odvodzovali svoj pôvod od Menelika, ktorý bol vraj dieťaťom izraelského kráľa Šalamúna a miestnej kráľovnej zo Sáby, ktorá sa vybrala do Jeruzalema spoznať jeho múdrosť.
