Podoba Zákonníka práce sklamala opozičné i koaličné strany, zamestnávateľov a zamestnancov. Spokojný je, aspoň to deklaroval, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál. „To, že v Zákonníku práce bude možná vyššia flexibilita, rozširujú sa možnosti flexikonta či možnosti zastupovať zamestnancov vo forme zamestnaneckých rád, vo výslednom efekte to bude znamenať niekoľko desaťtisíc nových pracovných miest, či už v tomto alebo v budúcom roku,“ poznamenal na brífingu krátko po hlasovaní.
Popri politických stranách prijatie zmien v Zákonníku práce torpédovali aj zamestnávateľské združenia, pravda, s celkom iných pohnútok. Odbory dnes často fungujú ako pobočka strany Smer, takže ony si myslia, že hovoria za zamestnancov a zamestnanci im veľa priazne neposkytujú. Alebo sú zamestnanci nevďační, alebo sú odbory bezzubé. Indíciu poskytuje ich rezolútne odmietnutie požiadavky zo zákonníka, že ak chcú vyjednávať za zamestnancov, musia deklarovať, že aspoň tridsať percent z nich sú členmi odborov. Okrem iných odborári uvádzajú ako dôvod odmietnutia obavu zo zneužitia osobných údajov. Zákon nežiada osobné údaje, požaduje prostý aritmetický súčet. Ak ho odborári nevedia z databázy vyexportovať, tak by mali robiť niečo iné, ako „chrániť“ľudí proti ich vôli.
Čakali viac. Združenie podnikateľov Slovenska očakávalo viac. Novele vytýkajú opatrnosť. Novela rozhodne nie je radikálnou zmenou, kvôli ktorej by mali odbory prerušiť sociálny dialóg či dokonca organizovať nátlakové akcie a štrajky. Naopak, Združenie podnikateľov očakávalo oveľa viac odvahy, zásadnejšiu modernizáciu kľúčovej pracovnoprávnej normy, ktorú slovenská ekonomika už roky potrebuje.