Zmluvu na dobu určitú možno predĺžiť najviac trikrát, pričom súčet období práce na čas určitý nebude môcť prekročiť tri roky. V súčasnosti môže byť pracovný pomer na určitý čas najviac dvojročný, pričom v rámci dvoch rokov ho možno predĺžiť či opätovne dohodnúť najviac dvakrát. Po troch predĺženiach už musí zamestnanec dostať zmluvu na dobu neurčitú.
Pri niektorých profesiách možno predĺžiť pomer na dobu určitú aj viac ako trikrát. Ide o vysokoškolských učiteľov a pracovníkov vo vede, výskume a vývoji. Dlhodobé reťazenie zmlúv na dobu určitú bude možné aj pri zastupovaní počas dočasnej pracovnej neschopnosti, materskej či rodičovskej dovolenke.
Novinkou je aj započítavanie pracovných pomerov na čas určitý do nároku na výpovednú lehotu. Ak pracovník dostane výpoveď od firmy, bude si môcť tiež vybrať pomer čerpania výpovede a odstupného. Rozhodnutie, akým spôsobom si vyčerpá nárok, bude na zamestnancovi. Aj v týchto prípadoch platí, že sa ruší súbeh výpovednej lehoty a odstupného.
