Kožiam dávajú ostrieľaní majstri farebný nádych rovnako ako po stáročia. Tradične, bez použitia moderných technológií. Je to utrpenie pre nos, ale skutočná pastva pre oči. Ideme do legendárnej marockej farbiarne v meste Féz.
Do kožiarskej štvrte vo Féze by citlivejšie povahy nemali chodiť. Zápach, ktorý sa odtiaľ šíri, prinútil nejedného zmeniť smer. Najmä okolie známej garbiarne nenechá na pochybách, že vnútri bude čuchové „terno“. Našťastie, obchodníci to už poznajú, nuž návštevníkom pred vstupom strčia do ruky zväzok vonnej mäty a radia pridržiavať si ju pod nosom. Frajerina nie je namieste, nepríjemný zápach v kombinácii s africkou teplotou urobí rýchlo svoje a hlava sa môže zrazu zakrútiť, ani neviete ako. Ten výhľad však stojí za to.
Stačí vybehnúť dve poschodia a terasa predajne sa razom zmení na farebné divadlo. Hercami sú ťažko pracujúci domáci, ktorí po celý deň namáčajú zvieracie kože do roztokov rôznej farby. Červenej, modrej, hnedej, žltej. Kade s farbou sa v ostrom slnku lesknú a menia odtiene. Kým turisti nestíhajú snímať, spotení muži prešľapujú z nohy na nohu a neúnavne ponárajú kúsky kože do farbív. Je to úmorná a zle platená práca, ale robotníci sú radi, že si môžu zarobiť. Oddýchnu si len v piatok, počas moslimského sviatku, keď je farbiareň mimo prevádzky.
