Zmena spoločenského systému po roku 1989 priniesla so sebou aj požiadavku na zmenu vlastníckych vzťahov k výrobným podnikom a k obchodom, za ktoré od roku 1948 niesol zodpovednosť štát. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) rozhodla, že časť majetku štátu sa do súkromných rúk prevedie kupónovou privatizáciou.
Na privatizáciu schválila 52 podnikov federálnej úrovne. Najdôležitejšou legislatívnou formou pre privatizácie v bývalej ČSFR sa stal zákon 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Jeho novela, schválená Národnou radou (NR) SR 17. februára 1994, odštartovala tzv. Veľkú privatizáciu.Registrácia občanov do prvej vlny kupónovej privatizácie začala 1. novembra 1991, ukončila sa v marci 1992. Samotná kupónová privatizácia začala 14. mája 1992 a prebiehala tesne do Vianoc 1992.
Registrácia kupónových knižiek v SR pre druhú vlnu kupónovej privatizácie sa začala 5. septembra 1994 a trvala do 30. novembra 1994, pričom na jedného majiteľa investičných kupónov mala pripadnúť suma 20 tisíc až 30 tisíc slovenských korún. Druhá vlna kupónovej privatizácie sa v SR začala 15. decembra 1994, neskôr vyústila do tzv. dlhopisovej metódy, pri ktorej na každú zaregistrovanú kupónovú knižku pripadla suma vo výške 10 tisíc korún plus úroky. Do druhej vlny kupónovej privatizácie sa v SR zaregistrovalo takmer tri a pol milióna záujemcov.
