Vo filmoch zahŕňame sympatiami neforemné, ale roztomilé roboty typu Wall-E či R2-D2 zo Star Wars. Pri pohľade na humanoidného robota či realistické počítačové postavy však mnohí z nás pociťujú nepokoj až nevoľnosť. A to je problém. O niekoľko desaťročí budeme „robotickou“ spoločnosťou, kde sa nám kovoví a plastoví spoločníci postarajú o bežné služby tak, ako nám dnes v kobercoch zabíjajú roztoče robotické vysávače.
Odborníci už začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia pre tento fenomén zaviedli označenie Strašidelné údolie – podľa tvaru grafu, ktorý vyjadruje pomer medzi realistickosťou humanoida a ľudskou náklonnosťou k nemu. Čím sú nám roboty podobnejšie, tým sa nám viac páčia. Ale ak podobnosť presiahne istú medzu, začnú nás desiť. Pohyblivé realistické humanoidy sa nám pritom hnusia oveľa viac, akoby boli zombie.
