Republikáni a demokrati sa dohodli na kompromisnom pláne zvýšenia dlhového stropu. Ide o dvoj-fázový plán, ktorý zvýši dlhový limit celkovo o 2,4 billóna dolárov, čo by malo stačiť do konca roku 2012. Kompromisný plán totiž obsahuje aj záväzok znížiť deficit federálneho rozpočtu počas najbližšej dekády spolu o 2,8 bilióna dolárov. V prvej fáze bude deficit zvýšený o 1 bilión dolárov a nepovinné výdavky počas najbližšej dekády budú znížené o rovnakú sumu. V druhej fáze – počas najbližších 6-9 mesiacov – dlhový limit bude zvýšený o ďalších 1,4 bilióna dolárov a zvláštny výbor Kongresu odporučí ďalšie zníženie výdavkov o USD 1,8 bilióna. Ak Kongres neschváli do konca roka odporúčania výboru, automatické plošné zníženie výdavkov nadobudne účinnosť. Súčasťou dohody je aj plán aby Kongres hlasoval o dodatku ústavy o vyrovnanom rozpočte. Naopak súčasťou dohody nie je plán zvyšovať dane, či škrtať sociálne poistenie.
USA sú zadlžené ako nikdy predtým. Dlh rástol kontinuálne. Pravidelné posúvanie limitu pre zadlžovanie sa začalo v roku 1939, keď Američania začali budovať silné loďstvo a letectvo. Limit zadlžovania je zákonom presne určená čiastka pre štátny dlh, viac si vláda požičať nesmie. Kongres ešte nikdy neodoprel vláde žiadosť o zvýšenie limitu, hoci pravdepodobne nikdy okolo toho nebolo toľko rozruchu ako teraz. Nebola to len časová tieseň, ktorá rokovania zdramatizovala. Keby kongres vyšší limit nechválil, nemala by americká vláda na zaplatenie 61 miliárd dolárov na sociálne dávky, takmer šesťdesiat miliárd na splatenie dlhopisov, a ďalšie položky.
Niektorí analytici podľahli zvodom katastrofických predstáv a začali porovnávať situáciu v Spojených štátoch a problémom Grécka. Poradca slovenského ministra financií Ľudovít Odor podobnosť odmieta. „Hrozba defaultu v USA a problémy Grécka sú diametrálne odlišné veci. Spojené štáty nemajú problém v súčasnosti prefinancova ť svoj dlh pri n ízkych úrokov ých sadzb ách. Čist á zadl ženos ť USA dosahuje len okolo 75 percent, čo pri tak v ýkonnej ekonomike nepredstavuje okam žit ú hrozbu. Ide sk ôr o politick ý probl ém, ktor ý vyplynul z toho, že prezident nem á v ruk ách posunutie dlhov ého limitu napriek tomu, že samotn á horn á hranica si nevy žaduje ústavnú úpravu. Výsledkom bola zaujímavá politická hra o to, kto skôr ustúpi. Technický default nebol v záujme ani jedenej z politických strán,” povedal Ľ. Odor.
