Za svoju absenciu vo Forbesovom rebríčku „vďačí“štyridsaťštyriročný Mjanmarčan Tay Za sankciám Západu proti jeho domovine. Aj keď pripúšťa, že práve vďaka sankciám USA a EÚ tak rozprávkovo zbohatol.
Krajina vedľa Thajska. Životný príbeh oligarchu z krajiny, kam zavíta len málo Slovákov, hoci susedí s turisticky obľúbeným Thajskom, sa nezaobíde bez oboznámenia s jeho reáliami. Patrí medzi štáty juhovýchodnej Ázie, ktoré vzišli z postkoloniálnych trosiek niekdajšej Britskej Indie.
Hoci je od roku 1962 vojenskou diktatúrou, ktorá si tento rok kozmeticky premaľovala fasády na civilnú demokraciu, ostávajú obyčajní Mjanmarčania rovnako usmievaví a budhisticky umiernení ako susední Thajčania. Stačí sa pozrieť na Aun Shan Su Ťij – najznámejšiu Mjanmarčanku a ikonu tamojšej opozície. Iróniou osudu má dom, v ktorom strávila vyše pätnásť rokov domáceho väzenia, v rovnakej vilovej štvrti Rangúnu ako miliardár Tay Za. Dom zdedila po otcovi, generálovi Aun Shanovi, ktorý sa počas druhej svetovej vojny a po nej levím podielom pričinil o nezávislosť krajiny. Je ošarpaný, pretože jej chýbajú prostriedky na renováciu. Zato Tay Zaov palác, ležiaci na dohodenie kameňom, je v dokonalom stave. Západní novinári, ktorí si ho prehliadli zvnútra, hovoria o opulentnosti typickej pre juhoázijských novozbohatlíkov. „Chcem, aby ste vedeli, že som najbohatším Mjanmarčanom. Mnohí Číňania získali naše občianstvo a teraz sa vystatujú, že sú najbohatší. Nie sú však skutočnými Mjanmarčanmi,“ kládol nedávno na srdce jednému talianskemu novinárovi. Národovecký tón z úst podnikateľa, ktorý je na blahosklonnosti čínskeho obra obchodne závislý, môže prekvapovať. Čína je kľúčovým partnerom Mjanmarska. Tay Za je potomkom rodiny patriacej k väčšinovému barmskému etniku, aj keď čínske pramene poukazujú na jej možné čínske korene. Tretina Barmčanov, obývajúcich zväčša pohraničné regióny, patrí k iným etnikám a mnohé kmene vedú ozbrojený boj za samostatnosť či aspoň za autonómiu.
