Slovo stratégia sa k životnému prostrediu priveľmi nehodí. Skôr prispôsobivosť. A ekonomika a kultúrna zmena? Tiež to akosi na prvé počutie nerezonuje. Ian Scott je človek, ktorý roky pracoval vo Svetovej banke a odchádzal odtiaľ ako riaditeľ. Dnes prednáša o témach, v ktorých sa styčný bod hľadá ťažko – svetová ekonomika, životné prostredie, stratégia a ochota ľudí robiť zmeny.
Čo je dnes pre civilizáciu väčšie riziko – turbulencie v ekonomike alebo nerovnováha v životnom prostredí?
Rozlišoval by som krátkodobý a dlhodobý pohľad. V tom krátkodobom nevidím inú možnosť, ako je vytvorenie podmienok pre udržateľný a spravodlivý ekonomický rast. Ak veci zostanú tak, ako sú, existuje možnosť ešte väčších turbulencií, ako sme videli v nedávnej minulosti. Z dlhodobého hľadiska nemáme zasa inú možnosť, ako upraviť ekonomické očakávania, najmä pokiaľ ide o očakávania zákazníkov, na demografickú a environmentálnu realitu. Potenciálne riziká katastrofickej environmentálnej degradácie sú reálne, ale prípadné akcie ovplyvňuje fakt, že všetky politické systémy sú naviazané na časovo krátke kritériá. Väčšina politikov vo väčšine politických systémov sa sústreďuje na vytváranie určitého dedičstva a/alebo zotrvávanie v úrade namiesto riešenia výziev plynúcich z dlhodobých fenoménov, akými sú klimatické zmeny alebo demografický tlak. Nanešťastie, dnes nevidím perspektívu, že by sa politici pohli smerom k jednotnej akcii. A hodiny tikajú...
