Ak rodič vytvorí firmu, ktorá by mohla žiť aj desaťročia, v duši túži, aby aspoň jedno z detí pokračovalo v tom, čo priniesol na svet. V zahraničí, kde vývoj neprerušili nezdravé socialistické teórie i likvidačná prax, vznikali rodinné podniky. Silné vo svojom okolí, regióne či v krajine. Viaceré prekročili aj hranice. Firmu buduje už štvrtá, piata a neraz dokonca ďalšie generácie. Občas sa však stane presný opak. Podnikať začne dieťa a na spoluprácu si prizve otca alebo mamu. Alebo aj oboch. Ako ľudí, s ktorými si najlepšie rozumie a dôveruje im, hoci sú aj z inej brandže.
Tak začínajú opäť pracovať čerství dôchodcovia, ale na nové pôsobisko prestupujú aj ľudia, ktorí majú do dôchodku ešte veľa rokov. Opúšťajú prácu, pri ktorej by mohli pokojne dožívať a robiť na istotu, kým dieťa ide na vec tempom, v ktorom riskuje a môže, podľa starších generácií, aj naraziť. Nie je to jednoduché, lebo dieťa má svoje predstavy a často opatrnejší rodič zasa celoživotné skúsenosti, svoje vie aj o podrazoch.
Nie je to jednoduché preto, že v rodinách mával zvyčajne posledné slovo rodič, ktorý má však odrazu vo firme rešpektovať dieťa. Niektorí to zvládnu. Iní radšej rozchodia možnosť spolupráce dieťaťa raného slovenského kapitalizmu a rodiča prefackávaného ešte reálnym socializmom, divokou privatizáciou, straníckymi protekciami, korupciou a dnes často aj zdravotnými problémami. Preto je príkladov na rodinné podnikanie v opačnom garde zatiaľ pomerne málo. Ale Michal Štecko starší tvrdí, že zažíva najkrajšie roky svojho života. A jeho syn zasa, že bez otca na poste technického riaditeľa by sa určite nedostal tam, kde je.
