Erik Prince odstúpil z postu výkonného riaditeľa v roku 2009, stiahol sa do úzadia, vo firme už nemá podiel a nezúčastňuje sa na jej riadení. Opustil Spojené štáty a usadil sa aj s rodinou v Abú Zabí. Ako podnikateľ s víziou. Mal iba štyridsať rokov a mnohí obchodní partneri i osobní priatelia sa od neho odvracali. Najväčšiu averziu vyvolával v Iraku, kde došlo v rokoch 2004 – 2007 k viacerým krvavým incidentom medzi mužmi v službách Blackwateru a Iračanmi. Po prestrelke v septembri 2007 podal demisiu šéf úradu amerického ministerstva zahraničných vecí pre diplomatickú bezpečnosť Richard J. Griffin.
Čo si iracká proamerická vláda nemohla z vnútropolitických dôvodov dovoliť, bolo prižmurovanie očí nad beztrestnosťou ozbrojencov Blackwateru. Právnu beztrestnosť im zaručoval výnos č. 7 z júna 2004, ktorý vydal americký šéf koaličnej správy Paul Bremer. Bolo to zaucho irackej štátnosti. Podobné privilégia „amerických žoldnierov“ dráždili aj Afgancov a v širšom zmysle urážali hrdosť miliónov moslimov v Ázii a Afrike.
Prečo sa potom E. Prince presťahoval aj s rodinou do Abú Zabí – do jamy levovej, naproti irackým brehom Perzského zálivu? Súvisí to s jeho víziou. Pochopiť ju si vyžaduje poznať pozadie podnikateľského úspechu amerického „princa“, ktorý sa pohybuje v novom domove vo vyberanej spoločnosti emirov, sultánov, kráľov a princov. Prečo vôbec rozprávkovo bohatí vladári tohto petrodolárového „raja na Zemi“ otvárajú svoje paláce „americkému kovbojovi“? Odpoveď sa dá zhrnúť do troch slov: biznis, budúcnosť a bezpečnosť.
