Bill Gore vraj nikdy nechcel byť podnikateľ. Vyštudoval chemické inžinierstvo a začal pracovať v zlievarenskej firme. Neskôr sa zamestnal u známeho výrobcu zbraní a pištolí Remington Arms, až zakotvil vo veľkej chemickej spoločnosti DuPont. Tam však narazil na stenu tradičného manažérskeho riadenia. Keď chcel presadiť do výroby niečo, o čom si myslel, že má budúcnosť, musel presviedčať mnohých nadriadených. Po štyridsiatke preto stabilnú, ale nudnú prácu opustil a začal podnikať. Do podnikania sa pustil so svojou manželkou Genevieve v pivnici ich domu. Keďže ako chemik sa zaujímal o výskum polymérov, podnikateľský plán postavil na výrobe elektronických káblov, ktoré mali byť izolované špeciálnou látkou – polytetrafluóretylénom (PTFE). Z malej rodinnej firmy sa postupom času stala úspešná medzinárodná spoločnosť. Ako to dosiahol? Netradičným manažérskym štýlom.
SLOBODNÉ RIADENIE. Bill totiž neexperimentoval iba s plastmi, ale aj s inovatívnymi manažérskymi postupmi. Nastavil síce istý systém od riaditeľa cez štyri hlavné divízie, ale väčšina produktov sa vyvíjala v malých tímoch. To podporovalo osobnú iniciatívu zamestnancov. Zamestnanci pracujú v skupinách, kde je voľnosť pre nové myšlienky a kde sa líder vykryštalizuje spontánne. B. Gore totiž veril v individualizmus a rýchle rozhodnutia. Popis práce zamestnanca je iba všeobecný, aby mal každý priestor na osobnú iniciatívu. „Chcem, aby ľudia nemali pridelené úlohy, ale sami si ich určili,“ hovoril. Jeden zamestnanec firmy spomína, že keď nastúpil do práce, nevedel, kto čo robí, nevedel, kto je jeho šéf a to ho hnevalo. Ako je to možné? Nový zamestnanec totiž nedostane v tejto firme šéfa, ale tútora, ktorý mu ukáže rozličné oddelenia firmy a sám sa rozhodne, kde sa jeho schopnosti najviac hodia. Zakladateľ firmy od začiatku presadzoval to, aby zamestnanci znášali riziko neúspechu firmy, ale mali podiel aj na jej úspechu. Preto ich motivoval podielmi firmy.
