O prospešnosti dojčenia už, našťastie, nik nepochybuje. Materské mlieko obsahuje okrem iných aj enzým lyzozým, ktorý sa bohato vyskytuje aj v iných telesných tekutinách, napríklad v slzách či slinách. Plní funkciu nešpecifickej imunity –štiepi bunkovú stenu a tým obmedzuje rast baktérií. Pôsobí dokonca aj proti vírusom a plesniam. Lyzozým v materskom mlieku zvyšuje imunitu a zabraňuje infekciám, zrejme vďaka rozkladu niektorých nebezpečných baktérií v zažívacom trakte dieťaťa. Typická koncentrácia enzýmu v materskom mlieku je 200 – 400 µg/ml, kým kravské mlieko ho obsahuje len 0,05 - 0,22 µg/ml. Navyše kravský lyzozým má takmer desaťkrát nižšiu aktivitu ako ľudský, to znamená, že celková lyzozomálna aktivita v kravskom mlieku môže byť deaťtisícnásobne nižšia. To všetko sa dobre číta, problém však nastane, ak mama nemôže z rôznych dôvodov dojčiť. Potom treba nájsť alternatívny zdroj lyzozýmu. Rekombináciou proteínov ho možno získať, dokonca aj v mliečnych žľazách iných cicavcov. Už sa to podarilo pri myšiach a kozách. Pokusy potvrdili, že napríklad kozie mlieko dokáže znížiť množstvo baktérií v zažívacom trakte ľudí, vrátane E.coli, čo by sa dnes hodilo nielen v Afrike. Navyše pri tvorbe lyzozýmu je menšie riziko mastitídy – zápalu vemena. Nedávno sa skupine čínskych vedcov podarilo vyprodukovať ľudský lyzozým v kravskom mlieku a jeho vlastnosti sú v porovnaní s komerčne dostupným lyzozýmom rovnako dobré. Tento spôsob ponúka niekoľko výhod. Geneticky upravené kravy by sa mohli stať zdrojom rekombinantného lyzozýmu, ktorý by sa buď čistil pre ďalšie použitie, alebo konzumoval priamo v mlieku. Okrem toho by sa obmedzil vznik mastitídy dojníc a asi by sa zvýšila trvanlivosť mlieka, tak ako v prípade upraveného kozieho. Lenže, ako to býva, genetické úpravy organizmov vyvolávajú protesty. Na Novom Zélande ženy emotívne bránili svoje právo dojčiť, ktoré údajne ohrozuje poľudštené kravské mlieko. Pritom ide len o vhodnú alternatívu pre zdravie ich ratolestí.
