Pred štyrmi či piatimi rokmi to vyzeralo na sľubný biznis. Slovenských záujemcov o kúpu bytov statočne dopĺňali tí zahraniční. Developeri sa na nich spoliehali, pretože mali peniaze a správne veľké oči aj na trúfalé projekty. Tí cudzinci, ktorí nehnuteľnosť kupovali ako investíciu s cieľom zhodnotiť ju, dodnes prerobili. Pred krízou nakupovali za draho, dnes chcú predávať za podstatne menej. Kúpiť však nemá kto. Ani z ich zahraničných radov.
„Štyri milióny. Toľko som ochotný preinvestovať na Slovensku. Mám za sebou detailný prieskum, nič narýchlo a preštudované možnosti, kde sa oplatí zainvestovať. Len čo som sa rozhodol kúpiť tu nehnuteľnosť, priletel som na tri dni prvým letom so spoločnosťou easyJet do Bratislavy, aby som sa pozrel na vlastné oči,“ vysvetľuje John Walker z Londýna, ktorý sa považuje za drobného investora. Keď o svojej kúpe hovoril, mal na mysli slovenské koruny, pretože sa ešte písal rok 2005 a on letel inauguračným letom nových aerolínií. So svojou investíciou nakoniec skončil v Trnave.
V porovnaní s inými investormi so zahraničnými pasmi ho chválilo, že o to, do čoho potečú jeho peniaze, sa zaujímal a Slovensko vôbec navštívil. „Je totiž mnoho takých, za ktorých vybavujeme veci kompletne a svoje nehnuteľnosti ani nevideli,“ tvrdia zhodne viacerí slovenskí agenti.
