Pohľad na sicílske kultúrne pamiatky vyráža dych. Nie pre genialitu staviteľov, gigantickú veľkosť či vek, aj keď to všetko človeka fascinuje. Ale pre ošúchané opadávajúce fasády, rozpadávajúce sa balkóny, ktoré sú zabalené zelenou ochrannou sieťou brániacou úrazu v každom meste a na každom mieste. Umocňuje to atmosféru minulosti, dáva možnosť preniesť sa v čase a dať sa unášať predstavami. Sicíliu, ktorá akoby zaspala v čase, si ľahko človek zamiluje. Najmä keď počas siesty naozaj všetci spia a pri potulkách krajinou mu hrá do uší mandolína.
Raňajky v kaviarni v centre sicílskeho mesta Trapani spolu s pilotmi vojenských letiek NATO sú vzrušujúce. Skupiny mužov v kombinézach s plátenými taškami v rukách môže človek stretnúť skoro ráno pomerne často. Najprv mu prebehne hlavou, prečo chodia piloti na kávu do pätnásť kilometrov vzdialeného mesta, keď letisko Trapani-Brirgi, prestavané v roku 2008 z vojenského aj na civilné, má dosť vlastných kaviarní.
Pri potulkách starobylým mestom, kde sa mieša európska a africká kultúra, pomaly zisťuje, že Trapani je výborným východiskovým miestom na výlety na ostrovy, do Palerma či Afriky. Mesto sa tak stalo strategickým vojenským miestom aj pre spojenecké vojská, ktoré majú vo vzdialenejšej časti mesta základňu zhruba s tristo vojakmi. Aj vďaka nim a rastúcemu počtu lowcostových letov do Trapani-Birgi, jedného z troch letísk na ostrove Sicília, sa mesto i región Trapani pomaly menia a prispôsobujú.
