Keď zástupkyňa riaditeľa Alena Blahútová vstúpila do miestnosti, všetci zamestnanci spozorneli. Pri prechode do pracovnej haly, kde sa malo fotografovať, fotograf protestoval proti reflexnej veste. „Ak chcem, aby ľudia dodržovali predpisy, musím ísť príkladom,“ usmieva sa blondínka obliekajúca si krikľavo žltú vestu. V roku 1993 rozbiehala pobočku rakúskej špedičnej spoločnosti cargo-partner na Slovensku, ktorá dnes patrí medzi najúspešnejšie spomedzi stovky pobočiek v 27 krajinách. Aktuálne stojí na čele výstavby dvoch logistických centier. Keď ich dokončí, presunie sa do rakúskej centrály, kde ju čaká funkcia revíznej manažérky.
Pôsobíte krehko, ako vás akceptujú muži ako šéfku?
Vyštudovala som elektrotechnickú fakultu, takže v tíme s prevahou mužov som pracovala bežne. Po materskej som chcela nastúpiť do zahraničnej firmy, naučiť sa systém ich práce a know--how. Keď som v roku 1993 prišla na pohovor, povedala som rakúskemu majiteľovi, že nič o špedícii neviem, a on odpovedal, že to neprekáža, naučím sa. Nevedela som, čo je to špedícia, dopravca, dovoz, vývoz, ovládala som len plynule angličtinu a nemčinu.
